DEPRESY sú asi najznámejšou a snáď aj najpopulárnejšou slovenskou metalovou kapelou, no od roku 2003 o nich bolo počuť naozaj veľmi málo a mnohí fanúšikovia už možno boli presvedčení o ich nefunkčnosti. Našťastie sa nič také neudialo, skupina pracovala svedomito v skúšobni a o tom, čo na nás chystajú v neďalekej budúcnosti, som sa porozprával s Dirrtom.

Poslednú dobu je o vás veľmi málo počuť, čo máte nového? Prečo o vás nebolo tak dlho počuť? ani koncerty ste nehrali...

Je to také ticho pred búrkou. Posledný rok sme dosť intenzívne pracovali na novom CD a v tomto štádiu ani príliš nekoncertujeme, ani sa nepretrhneme v propagácii. Nakoniec, nie sme mainstreamová kapela, takže sa určite nestane, aby DEPRESY na teba otŕčali svoje ksichty z každého časáku alebo zinu. Koncerty sporadicky hrávame. Záleží od našej chute a voľného času. Niekedy hráme za mesiac aj päť akcií, niekedy pol roka nič. Rozhovory som prestal tiež robiť, takže aj to prispieva k tomu, že o nás momentálne nie je počuť, ale všetko sa to zmení vydaním nového CD. Prvú marcovú sobotu začíname na ňom pracovať v štúdiu a apríl-máj by mal byť mesiacom jeho vydania. Tento rok bude pre nás v znamení živých vystúpení.

Nový materiál už máte kompletne hotový, či ho budete dokončovať v štúdiu? Skús nám o ňom povedať trochu viac. Vaša tvorba sa posunie niekam inam, či mame očakávať presne tých istých DEPRESY, ako si vás pamätáme? Máte už vybratý názov?

Matroš je kompletne hotový. Je to 9 skladieb, plus nejaké intrá, outrá.... cca. 50 minút hudby. Predbežný názov je „Near Death Experiences“ (Predsmrtné skúsenosti), ale nie je vylúčené že sa použije ešte nejaký iný. Môžete očakávať pekne nadupaný DEPRESY metal so silnými melódiami a atmosférou umierania. Hudobne je to popiči (samochvála smrdi, ale je to tak), len uvidíme, ako dopadne samotný výsledok, lebo ideme točiť do nového štúdia, tak by som to nechcel zakríknuť. Treba sledovať naše profily na Bandzone a Myspace. Nejaké čerstvé vzorky sa tam určíte objavia ešte pred samotným vydaním.

Stále patrite do stajne Shindy Production? Ako ste s touto firmou spokojní?

Stále. Aj nove CD vyjde pod touto hlavičkou. My nemáme ambície živiť sa kapelou, ani spôsobiť nejaký zásadný prelom na hudobnej scéne, takže so stavom veci sme spokojní.

Fungujete už pekných par rokov, skus sa tak obzrieť do vašej minulosti, čo vidíš?

Zábavu, radosť, slobodu, rodinu, cestovanie, priateľov...

Som rád, že obzretie sa do minulosti u teba vyvoláva takéto pozitívne asociácie, no bolo vždy všetko len pozitívne a jednoduché? Nemal si niekedy chuť so všetkým seknúť?

Nie, nie. Kapela pre mňa zatiaľ vždy bola a aj naďalej je zdrojom relaxu a zábavy. Jedine možno sem tam vybuchnem na skúškach (každý mame svoje muchy), keď niečo nejde zahrať, alebo to nešliape tak, ako by som si predstavoval, ale to sú len chvíľkové stavy, ktoré nakoniec zase prebije euforický pocit radosti nad každým novým songom, riffom, melódiou, rytmom...

Keď si ako muzikant začínal, predpokladám, že si sníval o tom ako prerazíte, stanete sa slávnymi a budete zarábať kopu prachov. Ako sa pozeráš na tento sen dnes? Myslíš, že ak by ste boli niečo urobili inak, mohlo sa aspoň niečo z toho splniť?

Čo sa týka hudby, tak sa mi splnilo všetko, čo som chcel. Spravili sme pár CD, na ktoré boli v skutku pozitívne ohlasy. Pre mnohých ľudí naša hudba znamená stále veľa. Bavíme seba aj ostatných a to je to hlavne. Nikdy sme to nerobili pre vidinu peňazí alebo slávy. Proste som len chcel, aby tu po nás zostalo niečo zmysluplné, a to sa podarilo a stále darí.

Ktoré obdobie vašej minulosti považuješ za najúspešnejšie?

Ja sa na to takto nepozerám. Nikdy som si nevšimol v spojitosti s DEPRESY, že by sme boli v tom čí onom čase viac, alebo menej úspešní. Stále to robíme s tým úmyslom ako na začiatku a stále je to pre nás predovšetkým zábava, ktorá je asi naším najväčším meradlom úspechu, takže v tomto smere sme v podstate úspešní nepretržite.

DEPRESY ako kapela je pre vás životný štýl, alebo skôr koníček?

Na nič sa nehráme ani v živote ani v hudbe, takže naša tvorba je zrkadlom našich životov a tým chcem povedať, že hudba je naším životným štýlom a zároveň aj najlepším koníčkom. Čo sa týka mňa, tak cely môj život sa točí okolo hudby, keďže aj moje povolanie s hudbou maximálne súvisí.

Stále pracuješ v obchode s hudobnými nástrojmi?

Stále.

Ktoré slovenské metalové, ale aj nemetalové skupiny sa ti páčia?

Na Slovensku je pre mňa najlepšou kapelou PEHA. Vedia hrať, Katka výborne spieva, vedia aranžovať... Taká továreň na hity (smiech). Celkom v pohode je aj vďaka Kulimu DESMOD... Slovenské metalové kapely momentálne veľmi nepočúvam, pretože nemám aké. Je to smutné konštatovanie, ale za posledné roky sa mi naozaj nedostalo do rúk CD domácej skupiny, ktoré by som si vypočul aj viackrát ako raz.

Možno sa ti len nedostalo do rúk to pravé... Keď ste začínali tesne po revolúcii, tak sa tu vyrojilo množstvo metalových skupín, medzi inými napríklad aj GLADIATOR a LUNATIC GODS. Spomínaš si na nich? Čo hovoríš na ich dnešnú tvorbu?

Jasné, že si spomínam, nie je to zase až taká dlha doba v porovnaní s tým, ako rýchlo beží čas. Keď som videl prvýkrát GLADIATOR naživo, tuším v deväťdesiatom treťom, tak som si hovoril, že to je kurevsky dobrá kapela, ale nikdy som si ich nijak zvlášť nevšímal a dnes už vôbec nie. Sorry, ale Mika nepovažujem za speváka. Keď metalovo škriekal, bol oveľa presvedčivejší. Na Lunatikov máme s partiou veľmi pekne spomienky, ktoré sa opierajú hlavne o naše mladícke alkoholické seansy. Týmto by som pozdravil aj nebohého Jarka Vavra. Nech mu je zem ľahká a svetlo večné nech mu svieti!

Skôr než sa rozlúčime okomentuj ešte tieto súčasné slovenské metalové bandy:

MIZAR - Popiči zvuk. V pomalých pasážach veľmi dobré, ale rýchle sú nezrozumiteľné a vlastne sú tiež pomalé, inak celkovo podarená chlievareň. Takto ma vyzerať grind, ale pre mňa nič nové, či prevratné. Podobne veci nepočúvam. Chcelo by to zrýchliť. Z toho, čo si mi ponúkol, najprofesionálnejšia vec.

MAJSTER KAT - Oceňujem slovenčinu, muzikantsky celkom OK. Taký naspeedovaný trash, ale ten spev, à la káčer Donald (smiech). Nemôžem sa ubrániť úsmevu, ale vďaka nemu sú totálne originálni, no toto nemusím.

KILLCHAIN - Bože, chlapci. Však aj keď death metal, tak nestačí len ručať jak ranený mrož. Čo tak zapojiť trochu invencie a kreativity. Celkovo bez výraznejšieho nápadu, akoby sa kapela zabudla v 90-tych rokoch, ale niekomu sa to určite páči.

INFER - A nakoniec sa zem otvorí a z tej najhlbšej priepasti vyskočí Satan a všetkých nás zožerie, alebo naloží do kakáča.

ANTROPOID - Keď som hore písal niečo o 90-tych rokoch, tak tu sme sa vrátili až do rokov osemdesiatych. Hurá na pivo poriadne sa ožrať a dogrcať, nič viac.

DEMONIC CHORALS - Čo som ti urobil?

Tak prepáč... (Smiech) Nakoniec ti nechám priestor na akékoľvek zásadné vyhlásenie...

Vďaka za rozpravu bratku. DEPRESY je späť...